Reportáž o českej lokomotíve

Bol som už  viac rokov pracovne zaangažovaný v zahraničí keď mi zavolali z významného magazínu SPORTS z Hamburgu, či by som mal čas nafotografovať reportáž o legende svetovej atletiky Emilovi Zátopkovi. Veď povážte: na Olympiáde v Londýne v roku 1948 získal zlatú medailu na 10 000 metrov a striebornú na 5 000 metrov. Po štyroch rokoch v roku 1952 si na Olympiáde v Helsinkách vybojoval dokonca tri zlaté medaily: na 5 000 metrov, na 10 000 metrov a v maratóne. Navyše, hodinu po jeho víťazstve v behu na 5 000 metrov získala jeho žena Dana zlato v hode oštepom.

Do roku 1955 Emil „valcoval“ svetové rekordy. Postupne ich zlepšoval. Pri desaťtisíc metroch až na 28:54,2 minúty, hodinovku zlepšil na 20,052 km a ako prvý na svete zabehol 20 kilometrov pod jednu hodinu, za 59:51,8 minúty.

Keď som v lete roku 1987 prišiel do Prahy k Zátopkovcom, mali pán Emil a pani Dana obaja v jeden deň  práve 65 rokov. Emil pracoval v záhrade – pred niekoľkými dňami si z Valašska doviezol kurací hnoj. Otvoril príklop na sude a ukázal mi svoj mišung: dažďová voda, popol z dreva a veľa, veľa kuracieho hnoja.

emil zátopek„To je to najlepšie pre moje kvety,“ povedal a pokračoval: „Keď som viezol hnoj domov, počul som v rádiu, že Maročan  Said Auita zabehol ako prvý na svete 5 000 metrov za 12:57,39. Nechápem to!“ Zátopkove slová zneli, akoby prežíval ten beh, to zanietenie a zároveň utrpenie. Veď kedysi ho prezývali „česká lokomotíva“.

Fotografoval som ho najprv samého, potom s pani Danou a na koniec  s milovanou praneterou Miškou.

Na druhý deň sme spolu s Emilom Zátopkom išli na Strahovský štadión, kde v roku 1951 prekonal svetový rekord na 20 kilometrov. Tento jeho rekord vydržal 12 rokov.

Nechal som doniesť pôvodný drevený stupeň víťazov a Emil Zátopek si sadol tam, kde kedysi stál za jasotu tisícov ľudí. Tentoraz bol štadión prázdny. Zvečerievalo sa  a ja som si ho ľahko prisvietil bleskom. Mám tú fotografiu rád. Bola veľakrát publikovaná a vystavovaná.

Spomínam na tú fotografiu možno aj preto, lebo mi potom, po fotografovaní, pri pive Emil vyprával ako v roku 1968 podpísal „Manifest 2000 slov“, ako  mu odobrali hodnosť plukovníka a ako začal pracovať ako robotník pri vrtoch, keď hľadali minerálne pramene. No nezanevrel.

Ktosi raz povedal: „Vták lieta, ryba pláva, človek behá a Emil Zátopek každému robil radosť.“

Zdroj: etrend.sk