V ríši Červeného faraóna Kima

* pribehy-o-fotografiach

Dnes vám prinášam reportáž zo Severnej Kórey, ktorú som v roku 1984 spravil pre magazín Geo. Je to, žiaľ, stále veľmi aktuálna téma. Reportáž sa volala „Červený Faraón“, čo bol „Veľký vodca“ Kim Ir-sen. Dynastia pokračuje: teraz je tým faraónom jeho syn Kim Čong Il – „Milovaný vodca“. Rozdiel je v tom, že okrem miliónovej armády má už aj rakety a atómovú bombu.
kimV hale hotela v Pchjongjangu, v ktorom som býval, videl azda päťmetrový obraz. Na ňom uprostred davu stál Veľký vodca. Všetci sa usmievali. Keďže sa každý pozeral iným smerom, nevedel som zistiť, čo ich tak rozveselilo. Dav bol trochu prikrčený, Vodca o hlavu vyšší, smelo sa díval do budúcnosti. Každý Kórejčan, ktorý vošiel do hotela, sa najprv pred obrazom hlboko uklonil, až potom šiel ďalej. Napriek tomu, že som už mal tréning s Leninom, Gottwaldom a ďalšími „melody boys“, niečo podobné ešte nevidel.
Ráno som pozeral z balkóna na hlavnú ulicu Chullima. Pozoroval som, ako sa na viacerých miestach zhromažďovali pracujúci, aby pod vedením svojho predstaveného (možno ministra) vykročili do práce. Skupina 32 žiačok v ôsmich radoch, vždy po štyroch, v čierno-modrých uniformách, v pravej ruke aktovka, kráčali za učiteľkou.
Každých dvesto metrov riadil dopravu policajt, v ruke bielo-červený kolík. Čo riadil, neviem. Nevidel som nijaké autá, ani ľudí na bicykloch. Z času na čas prešiel ulicou autobus. Vtedy sa policajt otočil a roztiahol ruky. Vyzeral, ako keď otec víta márnotratného syna. Stred Pchongjangu tvoria pätnásť- až dvadsaťposchodové vežiaky, kde-tu palác. Všade biele, možno mramorové sochy športujúcich Kórejčanov. Jedni hrajú tenis, iní basketbal. Ideš ulicou a okolo teba bežia ženy s kolíkom, odovzdávajú ho mužoim, niekedy deťom, alebo iným pracujúcim. Takto šantia po celom meste.
Obchod, reštauráciu, kaviareň alebo krčmu som za celý čas nenašiel, zato v Národnom múzeu som videl iba obrazy Veľkého vodcu. Na niektorých bolo aj Slnko spravodlivosti (ako sa v tom čase nechal volať Kim Čong-il).
kim 2Opísať obrazy je zložité, ale pokúsim sa. Napríklad Veľký vodca odhaľuje a kritizuje nacionalistov. Na obraze sedia nacionalisti s ovisnutými hlavami, vedomí si svojej viny. Veľký vodca stojí, ruka vztýčená, ústa pootvorené. Asi im hovorí: „Nono, dám vás zavrieť, ako dal Gottwald zabásnuť Husáka!“
Na ďalších obrazoch Veľký vodca učí, ako zberať úrodu, ako sa robí odpich vysokej pece, potom spieva s pioniermi a hladká starčekov a starenky.
Nad hlavným mesto sa týči 170 metrov vysoká veža Juche. Na jej konci svieti do noci obrovská červená fakľa. Vežu postavili na počesť 70. narodenín Veľkého vodcu. Použili naň 25 550 kamenných kvádrov. Každý deň vodcovho života značí jeden kameň. Veža je oslavou idey Juche, teda nezávislosti, ktorý vraj vymyslel Veľký vodca. Nezávislosť znamená využívať iba vlastné zdroje a o všetko rozhodovať kolektívne, pretože ľud je všetko!
Často som chodil k Múzeu revolúcie, pred ktorým stojí dvadsať metrov vysoká a sedemdesiat ton ťažká socha Veľkého vodcu. Vedie k nej široké dlhé schodisko. Raz som už zďaleka zbadal mladučké pionerky, ako sklonené zametajú malými metličkami tie obrovské schody. Nad nimi sa týčil Kim Ir-sen – gigantický boh a ukazoval rukou do diaľky. Bola to situácia, na ktorú som celý čas čakal. Stihol som spúšť

P.S.: Len pre úplnosť, všetko som fotografoval tromi Nikonmi na klasický diapozitívny film.

Zdroj : etrend.sk