Andy Warhol a Karol Kállay

Campbellove konzervy a ženičky v šatkách
Ako som fotil reportáže o Andy Warholovi


Najznámejším a najslávnejším umelcom so slovenskými koreňmi je Andy Warhol. Jeho obrazy sa v aukciách predávajú za miliónové ceny.
V Medzilaborciach, v jedinom európskom múzeu pop-artu, som prvý krát fotografoval reportáž o Andy Warholovi pre nemecký magazín Merian ešte v roku 1992.
Neskôr som tam bol znova – v súvislosti s výstavou „Andy Warhol Aquarelle, Guachen, Zeitungen“ v Kunsthalle Tübingen a výstavou „Andy Warhol A Factory“ v Kunstmuseum Wolfsburg.
Fotografoval som aj viacerých vtedy ešte žijúcich príbuzných v rodisku Warholových rodičov v dedinke Miková pre magazín Der Spiegel.

Každý rok vo výročný deň smrti Warholovej mamy Júlie navštevujú občania Mikovej, vedení svojim popom, Warholovo múzeum v Medzilaborciach. Mal som to šťastie byť pri tom, ako ženičky so šatkami na hlavách pobavene pozerali na obrazy Campbellových polievkových konzerv, motýľov, Lenina, Marilyn Monroe či Ingrid Bergmanovú ako mníšku.
Po návšteve múzea sa všetci vrátili autobusom do Mikovej a išli do chrámu na svätú omšu.
Od vtedy ešte žijúceho Andyho strýka, pána Zavackého, som sa dozvedel milú historku. Jeho žena Eva, sestra Andyho mamy, sa v roku 1967 vybrala navštíviť svoju sestru Júliu do New Yorku.
Keď sa po štyroch týždňoch vrátila, rozprávala o bezbožnej krajine, kde stavajú domy až do neba a vozia sa hore v takých klietkach. Ľudí je tam toľko, že sa ani nezdravia. Sestra Júlia s Andrijkom sú však pobožní, každý deň sa spolu modlia.
Andrijko je vraj veľmi bledý, hovorí veľmi málo, aj to, čo povie, je nezrozumiteľné. Väčšinou hovorí: „Oko, oko“, a ona nevedela prečo. Keď odchádzala domov, viezol ju na letisko človek, ktorý bol čierny ako čert, inak však bol dobrý. Chcela Andrijka na rozlúčku pobozkať, no nedal sa. Povedal zase iba „Oko, oko“, a odišiel.

Vtedy ešte netušil, že raz budú na jeho počesť vo svete dve múzeá: jedno v Amerike v Pittsburghu a druhé medzi Rusínmi v Medzilaborciach.