Prezident nie, ale fotograf.

Fotograf Karol Kállay o výstave bývalého prezidenta Rudolfa Schustera Ľadová krása Grónska.

Sám je svetoznámym fotografom. Svojim priateľom často otvára výstavy fotografií, teraz bol požiadaný naším bývalým prezidentom, aby mu výstavu zostavil. "Rudolf Schuster je dobrý fotograf, nie pretože bol prezidentom,“ tvrdí Karol Kállay.

Na aktuálnej výstave bývalého prezidenta Rudolfa Schustera Ľadová krása Grónska ste vedený ako kurátor, niekoľko výstav ste mu už predtým však otvárali.

Ako vznikla vaša spolupráca?
Takáto spolupráca je často náhodná, zvyknem to robiť, keď ma o to nejaký priateľ požiada. prezidentRudolfa Schustera poznám už dlho. Zoznámil som sa s ním v roku 1990, keď bol predsedom národného zhromaždenia, i keď už aj predtým som sa v politike "motal“ kvôli rôznym reportážam. Pri knihe Slováci som okrem pána prezidenta Michala Kováča a predsedu vtedajšieho parlamentu Ivana Gašparoviča fotil aj jeho a vznikol medzi nami korektný vzťah, ktorý mám aj s inými zahraničnými politikmi.

A mali ste teda dobré vzťahy aj s inými našimi prezidentmi?
Klamal by som, keby som povedal, že mi je blízky akýkoľvek prezident. Nie je mi bližší ten, kto sa venuje aj iným veciam ako ten, čo sa zaujíma len o politiku. Neupieram však nikomu právo na jeho záľuby.

Rudolf Schuster sa však neskoršie na mňa skromne obrátil, či mu môžem posúdiť diela, čo však nerobím rád, ja skôr hovorím môj názor. On ho pokojne rešpektoval. Neskôr, keď už bol prezidentom, som si ho ako správne vychovaný tak aj ctil, čo bolo v našom vzťahu niekedy až humorné.

A ako ste teda vyberali fotografie?
Na to treba mať rutinu, ale aj skúsenosti, pretože mne sa často stáva, že pri reportážach musím, obrazne povedané, z 3-tisíc snímok vybrať tridsať. Treba byť nemilosrdný, a to som mu vždy hovoril. On to zvážil a vždy akceptoval.

A aký je teda Rudolf Schuster fotograf?
Poviem veľmi zodpovedne, že je dobrý fotograf. Ak by to tak nebolo, nepristúpil by som na to, veď mne to môže byť jedno. Je však dobrý krajinársky fotograf, pretože sa vyhýba pohľadnicovým a "krasomilským“ pohľadom na krajinu. Prišiel na to, že krajina je krásna aj v hmle, daždi aj za iného počasia a treba ju vnímať s určitým citom.

Ale niektoré fotografie, ktoré sú aj v jeho rovnomennej knihe, mi tak pripadali...
...nie je mojou povinnosťou vyjadrovať sa ku knihe, som autor výstavy. Ale tomu sa nevyhne žiaden fotograf a neodolá a fotografuje aj také pohľady. Tie fotky vzniknú a záleží už na samotnom výbere do knihy, a na to sú grafici a artdirektori. Aj kniha musí mať svoju kapacitu. A krajinárska kniha tohto typu, ktorá nemá veľkú variabilitu, nemôže obsiahnuť viac ako 180 fotografií, lebo potom sa už opakujete.

Rudolf Schuster veľmi rád rozpráva o svojich cestách príbehy, ktoré zažil, počúvali ste ich pri výbere fotografií?
Nepotrebujem počúvať príbehy, pretože fotografia samotná má mať príbeh a ten musí vzniknúť v divákovi. Fotografia nemôže končiť len tou fotografiou, musí vás nútiť premýšľať. Neznášam vysvetľovanie príbehov, fotografie nepotrebujú texty.

A treba sa na fotografie z tejto výstavy pozerať ako na dielo nášho bývalého prezidenta?
To je hlúposť, toto fotografoval nejaký Rudolf Schuster, že to bol prezident, to je náhoda. Určite nemá dobré fotografie len preto, že bol prezidentom.