Chrámy

Karol kállay

Kállay-Gavenda-Dudáš
Chrámy
Bratislava, vydavateľstvo Ikar 2009

Karol Kállay sa v nej venuje vzácnym drveným kostolíkom na území severovýchodného Slovenska.
Tieto sakrálne stavby postavili pred niekoľkými storočiami, osem z nich bolo v júli 2008 zaradených do svetového kultúrneho dedičstva medzinárodnej organizácie UNESCO. Do dnešných dní sa zachovalo päťdesiat z tristo pôvodných stavieb.
Tri štvrtiny z nich slúžia gréckokatolíckemu obradu, v ktorom je centrálnym miestom svätyňa oddelená ikonostasom, najkrajším a symbolicky najbohatším prvkom týchto chrámov.
Práve ten je dominantou fotografií Karola Kállaya v tejto obrazovej publikácii. Jej súčasťou sú sprievodné texty Miloša Dudáša k architektúre jednotlivých stavieb z pohľadu pamiatkovej starostlivosti a meditačné slová duchovného Mariána Gavendu.
Poďakovanie autora počas prezentácie patrilo predovšetkým manželke, ktorá ho počas celej šesťtýždňovej cesty pri realizácii fotografickej dokumentácie po Slovensku sprevádzala, aj Mariánovi Gavendovi, s ktorým už spolupracoval na obrazovej publikácii Perla gotiky.
Ľubomír Feldek venoval vo svojej knihe fejtónov jeden aj Karolovi Kállayovi, ktorý v rámci programu večera prečítal a v ktorom ho nazval "nestarnúcim".

Kallay Medzi hosťami bolo viacero známych osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života, medzi nimi aj bývalý prezident Michal Kováč, ktorý bol jedným z iniciátorov záchrany týchto vzácnych pamiatok a v decembri 2000 sa stal "ktitorom" (patrónom) nad jedným z chrámov.

"Bol som jedným z darcov pre chrám v Dobroslave, zobral som si na starosť pomoc pri jeho sprístupňovaní. Zrejme tí ľudia, ktorí okolo toho chodili v tom čase, si boli vedomí, aké je to veľké bohatstvo, presvedčili sa o záujme zahraničných turistov a myslím si, že aj táto kniha prispeje k tomu, aby čo najviac ľudí vedelo o tom, aké skvosty na Slovensku máme. Od tej doby som tam bol dvakrát, dnes slúži pre bohoslužby aj ako atrakcia pre turistov," povedal Michal Kováč.

So súhlasom LIC